Tvorba webových stránek a eShopůZaložit webové stránkyZaložit e-shop

Kto som?

Kto som?...

Som predstaviteľ slovenského čuvača s oficiálnym menom FEDOR Janin ranč, nar. 21.05.2006.

 Ale moji majitelia ma hneď po príchode domov premenovali na Cezara. Podľa môjho pána je to meno hodné pre tak vznešeného psíka ako som ja .

 

                                                    

 

Narodil som sa v prekrásnom prostredí Tatier, priamo v srdci prírody a krásnych pamiatok slovenskej histórie. Spolu so mnou a mojou rodinou tam žilo ešte mnoho ďalších čuvačov všetkých vekových kategórií a dokonca sme mali v našom veľkom psinci aj nádherných koníkov so žriebätkami. Keď chovateľská stanica - tak poriadna, no nie?

Samozrejme, mám aj súrodencov, z ktorých niektorí sa vydali na cestu za svojím novým domovom až do Čiech. S dvoma sestrami sme sa stretli ako 5,5 mesační na našej prvej spoločnej výstave, ale o tom neskôr.

Pre mňa si prišla nová rodinka ako pre prezidenta - mal som svojho šoféra a počas cesty aj obsluhu primeranú môjmu stavu. O to väčší šok ma čakal po dvoch hodinách príjemného hladkania, škrabkania a sprievodného venčenia počas cesty, pri vchode do dvora. Čakala tam na mňa psia slečna, ktorú som vôbec nepoznal. Pustili nás spolu, aby sme sa zoznámili, no ja som veľa odvahy nepreukázal. Bola oveľa väčšia ako ja, aj zuby mala riadne, nuž som s kvikom pribehol k svojim dvojnožcom, aby ma zachránili. Ale čoskoro som spoznal, že je to super kamarátka na hry. Najradšej sme sa hrali na naháňačky a keď som ju dobehol, zahryzol som sa jej do chvosta a nechal som sa ťahať. Keďže moje krátke nôžky nestačili jej rýchlym labám, nevládal som udržať tempo, ale nikdy som sa nepustil dobrovoľne. Zakaždým mi ako úlovok ostalo v papuľke plno chlpov z jej chvosta, a tak po dvoch mesiacoch vyzeral ako zle ošklbaná sliepka :). Naučila ma aj veľa ďalších užitočných vecí, napr. hrabať v trávniku diery, nebadane uchmatnúť páničkom topánky a kompletne ich rozobrať, prehnať domáceho kocúra... Ja som jej zas ukázal ako sa umývajú zablatené labky v miske s práve naliatou čerstvou vodou. Lenže bezstarostné časy sa mali čoskoro skončiť, pretože ma čakala náročná práca. Musel som sa naučiť všetko to, čo má každý slušný pes na výstave vedieť.

Úprimne sa priznávam, obojok a vodítko neboli moji kamaráti a doteraz veľmi nie sú. Sadnúť som sa naučil, aj papuľku som si nechal otvoriť a zúbky pozrieť, stáť vo výstavnom postoji tiež nebolo ťažké. Len to behanie v kruhu - to je ooootrava. Ale keď to paničke robí radosť, musím sa obetovať....

Na dvore som však najväčším pánom ja. Teda po mojej rodine a psej slečne, ale to na veci nič nemení. Mám svoje vyhliadkové miesto, odkiaľ mám prehľad o všetkom, čo sa deje podo mnou a vďaka svojmu vzrastu a (čo budem tajiť) aj riadnemu hlasu majú rešpekt všetci, ktorí k nám do dvora chodia. Veď to tu niekto musí chrániť a v tejto funkcii sa nedám nikým predbehnúť.

 

Zo života mojej svorky

 

Prišiel na psa mráz...., no, je to taká "povedačka", ale na mňa to platí úplne. Nakoľko som sa v chránení všetkého a všetkých príliš angažoval, panička na mňa vymyslela cvičák. Ona odchádzala veľmi spokojná, ja už trochu menej. Ale už po piatich minútach tréningu som sa naučil, že je lepšie paničke vyhovieť, ako skúšať jej trpezlivosť, a tak som chpáčom radšej dal pokoj. Cestou domov stačilo jediné nespokojné: "fuj to" a radšej som sa na psa, ktorý mi spoza plota sprosto nadával, ani nepozrel.  Zlepšil som sa aj v sprevádzaní paničky, domov sme šli s preveseným vodítkom, žiadne ťahanice neboli. A vraj nabudúce pôjdeme zas... no nazdar......

Bol som na čuvačom vííííííkende a bolo ohromne. Panička vyňuchala, že sa také dačo koná, a keďže sa na nás usmialo šťastie a pekná poradkyňa chovu v ČR , dostali sme flek a mohlo sa ísť. V piatok podvečer sme dorazili do Zbraslavi pri Brne (dokonca bez blúdenia), čím sa skončil môj a Bettynin niekoľkohodinový nerušený spánok. Kým naši dvojnožci zisťovali situáciu (kde a ako sa dostať k základným potrebám - posteli a jedlu), my sme z okna sledovali na to množstvo bielych chlpáčov, ktorí prišli už skôr. Dostali sme kľúče s číslom 6.B od miestnosti, kde boli dve postele, dve skrine, polica, stôl, dve stoličky, malá kuchynská linka s dresom a o peknú kúpeľňu s WC sme sa delili so susedmi oproti. Mohli sme bývať s našimi dvojnožcami, aj sme tam chvíľu boli a Betuške sa to páčilo. Hneď sa udomácnila, nasťahovala sa k radiátoru - Snehulienka jedna. Lenže mne bolo teplo. Navyše som mal veľký pocit zodpovednosti a tak som striedavo stál a ležal pri dverách a striehol na každého, kto by sa odvážil vojsť. Bolo rozhodnuté, noc strávime vonku. Panička vyfasovala zámok a šli sme sa pozrieť na naše "ubytovne". Kotec+búda - celkom OK, len ja som naučený na podstatne väčší priestor. Ale s Bettynou a troma miskami sme sa tam v pohode zmestili, hoci dáma dosť hlasno a vytrvalo protestovala, že bola okradnutá o teplo domova. Čo už, musel jej stačiť môj kožuch. Večer sme sa ešte venčili, a po večeri hajde spať. Páničkovia ešte sedeli v teplúčku pri "krbe", ale rodičovské povinnosti im nedovolili zostať dlho. Zato ostatní svoj príchod a stretnutie slávili a slávili a slááááávili a podaktorí si následky niesli aj do druhého dňa.   Aj Peťo slávil - 28.11. 2008 mal sedem mesiacov.

Haló, slečna, ja si prosím jedno veľké mlieko!

V sobotu pred raňajkami už niektorí otužilci trénovali stopu, ale to sa moja panička len obracala na druhý bok... No, aby ste nepovedali, vzala ma von, aj Bettynu. Ale tá sa zmenila na fúriu, a hneď si to chcela s ostatnými vyštekať... tak ju panička hneď umravnila a mne sa tiež veru ušlo z jej pokarhania, lebo som sa k Betty rád pripojil. Odvtedy sme socializáciu trénovali bez Bettyny, a veru sa mi to celkom začalo pozdávať. Tí milí ľudkovia ma hladkali a mojkali a škrabkali... jéééj, to bolo príma. A fenky sa pridali, že by sme sa pohrali a zabehali si, ale panička ma nechcela pustiť, tak len na vodítku. Zistil som, že fenky sú fajn a začal som sa ich tešiť z ich prítomnosti. Popoludní sme vyrazili do dediny a zakotvili sme v miestnej reštike. Čašníčku skoro vystrelo, keď videla, kto chce u nich spraviť útratu, ale napokon nás pustila. S podmienkou, že kto bude štekať, bude vyhostený. Zaujímavé, že sa to netýkalo pánov... Betty sa snažila vyžobrať aspoň penu z piva, ale nič z toho nebolo, tak som si pod stolom natiahol svoje kosti a dobre si schrupol. Po príchode "domov" a po večeri zas bolo veselo, no Peťko nemal pochopenie pre tento druh radovánok, a tak si panička šla plniť materinské povinnosti. Ale je pravda, že keby si môj pán svedomito a nadštandardne neplnil otcovské povinnosti, nemohla by sa mi panička tak venovať.  

              Jéj pivko, a troška peny by sa nenašlo?               My sme síce už pod stolom, ale nevypili sme ani kvapku... fakt.

Nedeľné ráno sa tiež nieslo v duchu stôp a dopoludnia sa cvičila poslušnosť. Tam som robil len také "křoví" a pridal som sa neskôr. S fenkami som bol už kamarát a jednej som sa silou mocou tlačil do rodiny . Ale jej psiemu fešákovi sa to nepáčilo, tak som sa nemohol realizovať. Na záver sa mi ešte dostalo veľa pohladkaní a šli sme baliť. Skončil sa jeden psí víkend, kde som si užil chlpáčov, ktorí sa radšej hrajú, ako ceria zuby a ľudí, ktorí ma neodháňali, ale pohladili. Ak bude možnosť, rád pôjdem aj nabudúce. A Betty? Keď zistila, že nič nehrozí, tak sa prestala plašiť a robiť preventívne vŕŕŕ...

                                                                                                        Cvičme v rytme...

Dnes sme boli s paničkou kočíkovať a ja som sa správal veľmi vzorne . A dokonca som si pri hladkaní konečne spokojne zamručal, veď je to také príjemné...

 

Túto zimu som sa mohol oficiálne stať otcom svojich prvých šteniat. Ale... ako hovorí názov jedného filmu - Panic je nanic. Strááááášne som sa snažil, no napokon z toho nič nebolo. Moja panička bola sklamaná a povedala mi, že som nešikovný Casanova. Chcel som si napraviť reputáciu, ale jedinou hárajúcou fenkou v mojom okolí bola naša Betty. Hoci na ňu dávali pozor, bol som šikovnejší a tentoraz sa to podarilo. Ale myslíte, že sa panička z môjho úspechu potešila??? EE. Ja sa už v tých ženách absolútne nevyznám... proste im nemožno vyhovieť, vždy bude čosi zle . No začul som, ako do telefónu povedala, že sa na tie malé chlpaté guličky aj celkom teší. Už len nájsť im dobrých ľudkov, ktorí budú radi, že ozdobou ich dvora bude nádherný /po ockovi-ako mne/ a šikovný /po mame/ "retrívročuvač".

V dnešný nádherný deň, 3.4.2009, začal na Morave ďalší "čuvačí víkend", na ktorý som mal aj so svojou svorkou ísť. Lenže pre pracovnú zaneprázdnenosť môjho pána sme napokon rezerváciu museli zrušiť. A tak som sa tešil. O paničke ani nehovoriac, básnila o akcii odkedy sme sa vrátili z tej prvej... chjo... Ale aspoň jedno nám vyšlo. Priali sme im pekné počasie, a to sa zatiaľ plní.

 

16.4.2009. Som ockoooom! Mám štyroch synov a dve dcérky. Sú to krásnučkí retrívročuvači,  bieli a jeden je s jemným nádychom slnečnej žiary. Ak by ste jedno také chlpaté šťastie chceli, o dva mesiace vám ho môžeme darovať. 

 



 
              No povedzte... celý otec.                                                               Všetci spolu vonku na záhrade

 Mama nás stále umýva. Už z nás zlízala všetku farbu!      Dajme hlavy dokopy, aneb Šteňacia porada


Viac fotografií nájdete vo Fotogaléri a zároveň oznamujeme, že už všetky šteniatka majú domov.

Betty sa v 7/2009 stane babičkou. Jej jediná dcéra čaká šteniatka a ocko je veeeeeľký fešák. Samozrejme zlatý retriever. Až dorazia fotky od jej majiteľov, pridáme ich do sekcie Betty, lebo do fotogalérie sa už nezmestia. Rovnako do tejto sekcie preradíme staré a pridáme nové fotky mojich šteniatok, lebo Fotogaléria má obmedzenú kapacitu 60 foto.

Rocky a Sunny sa hlásia... viac v sekcii Betty
Mishell - správy z domova a fotografie
Rocky - pod jeho fotkami sú pridané nové
23.7.09 - Mishell - nové fotečky
17.9.09 - Sunny, Rocky a Edy - nové fotky a info
10/2009 - Mishell - novinky a fotky
3/2010 - nové foto našich stálic
7/2010 - Betty čaká Cezarove šteniatka, termín je prvý júlový týždeň - tentoraz háranie nevydržali vrátka z koterca... Takže... budúci šťastní páničkovia týchto krásnych a šikovných drobcov, hláste sa
5.7.2010. Betty je maminou. Foto bude pridané neskôr, teraz je v búde tma ako vo vreci. V sobotu sa ohlásil nový majiteľ pre jedno z nich.
20.7.2010 - Fotky feniek.

01.08.2010 - dnes boli potvrdené konečné rezervácie. Všetky šteniatka majú svojich majiteľov.
01.08.2010 - Mishell po roku
03.08.0010 - pár fotiek šteniatok z manželovho mobilu. Môj mobil doslúžil, mnohé nádherné momentky a fotky sa nedali stiahnuť ani prekopírovať. PS. Po dvoch dňoch som mobil spojazdnila. No PC ho nechce načítať.
08.08.2010 - nové fotky šteniatok
09/2010 - prišli fotky niektorých šteniatok z ich nových rodín. Kto ešte neposlal, tak šup, šup, nech sa môžete pochváliť a ja to tu naraz pridám
2.10.2010 - s Betty sme sa zúčastnili testovania psov terapeutov a získali sme Certifikát - týmto sa Betty stala canisterapeutickým psom a pracuje s deťmi v bežnej škole.
16.-18.11.2010 - Fedor mal rande s Fionou Biela dolina. Aj tentoraz všetko "klaplo", akurát Betty ukrutne žiarlila.
3.1.2011 - Betty sme nechali sterilizovať, zákrok sa podaril, pacient žije.
Po 11 dňoch sme boli vybrať stehy. Betty behá po schodoch ako pierko, užíva si teplo a rozmaznávanie. Na Cezara vrčí, takže mám obavy, či to nebolo všetko zbytočné a predsa len nebudeme musieť postaviť pri novostavbe dva oddelené koterce.
Fedor má synaaaaaaaa! Teda, nie že by ich nemal už aj pred tým, ale toto je jeho rodový nástupca trónu - GOLEM BIELA DOLINA, nar. 17.1.2011. Psík sa narodil ako jedináčik.
21.1.2011 - Bettyno správanie sa vrátilo do starých koľají, už sú s Cezarom spolu 24 hodín, a je to v pohode.
Fedor/Cezar má ďalšie legitímne potomstvo - 17.02.2012 sa Fione narodili tri krásne šteniatka v chovnej stanici Biela dolina.

 

2012
23.4. Cezar mal rande. Na tri dni sa k nám prisťahovala krásna (Ma)Dona.

29.4. Ďalšie rande. Tentoraz Cezara poctila návštevou šampiónka výstav.

 

Nový blok - dvojitým kliknutím zde, zahájíte úpravu bloku...

TOPlist